Piešťany
mesto
Kaplnka Božského Srdca Ježišovho, pamätník Vďaka osloboditeľom, hotel Thermia Palace, Kolonádový most, Napoleonské kúpele
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Piešťany
Región	Dolné Považie
Časti	Piešťany, Kocurice
Vodný tok	Váh
Nadmorská výška	162 m n. m.
Súradnice	48°35′03″S 17°50′01″V / 48,584167°S 17,833611°V / 48.584167; 17.833611
Rozloha	44,2 km² (4 420 ha) [1]
Obyvateľstvo	26 668 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	603,35 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1113
Primátor	Peter Jančovič[3] (nezávislý)
PSČ	921 01
ŠÚJ	507440
EČV (do r. 2022)	PN
Tel. predvoľba	+421-33
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Námestie SNP 3 921 01 Piešťany
E-mailová adresa	msu@piestany.sk
Telefón	033 / 776 53 11
Fax	033 / 776 53 33
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Piešťany
Webová stránka: piestany.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonym: Piešťanec, Piešťanka[4]

Piešťany (maď. Pöstyén, nem. Pistyan, poľ. Pieszczany) sú kúpeľné mesto na Slovensku, sídlo okresu a mnohých vedeckých inštitúcií. Je medzinárodným strediskom liečby reumatických chorôb (Národný ústav reumatických chorôb) a významným regionálnym centrom kultúry, školstva, športu a rekreácie. Hospodárstvo mesta je závislé od liečebnej starostlivosti, turistického ruchu, elektrotechnického, strojárskeho a potravinárskeho priemyslu. Preteká ním rieka Váh. Má nížinné, teplé, slnečné a suché podnebie.

V okolí sa nachádzajú významné archeologické lokality (Moravany nad Váhom, Krakovany-Stráže). Prvá písomná zmienka pochádza zo zoborskej listiny z roku 1113. Výrazný rozvoj v 19. storočí súvisí s rozvojom kúpeľnej starostlivosti. V druhej polovici 20. storočia sa vďaka budovaniu priemyslu a pripojeniu obcí Banka a Kocurice zdvojnásobil počet obyvateľov na viac ako 33-tisíc, po odpojení obce Banka v roku 1996 mali Piešťany necelých 31-tisíc ľudí. Odvtedy ich počet klesol o desatinu na necelých 28-tisíc.

Polohopis

Piešťany ležia 86 kilometrov severovýchodne od hlavného mesta Bratislavy, na pravom brehu rieky Váh. Rozprestierajú sa v strednej časti Dolnovážskej nivy, v severnom výbežku Podunajskej roviny, pod úpätím pohoria Považský Inovec v nadmorskej výške 162 m n. m. Mestom okrem Váhu preteká potok Dubová, ktorý sa vlieva do priehradného jazera Sĺňava, ktoré leží juhovýchodne od mesta.

Mesto sa delí na katastrálne územia Piešťany a Kocurice – jedinú mestskú časť, vzdialenú 2,5 km juhozápadne od mesta, na ľavom brehu Dudváhu, 160 m n. m. V tejto mestskej časti sa našlo popolnicové pohrebisko z mladšej bronzovej doby a písomné pramene dokladajú osadu Cozuran v roku 1113. Súčasťou Piešťan sú Kocurice od 1. januára 1974. V rokoch 1973 – 1996 bola súčasťou Piešťan aj obec Banka.

Podnebie

Mesto je položené v širokom, dobre ventilovanom severojužnom údolí Váhu medzi pohoriami Považský Inovec na východe a Malé Karpaty na západe. Oblasť je typicky nížinatá, teplá, pomerne suchá ale mierne veterná. Z priemerných teplôt vyplýva mierna zima a teplé leto. Celkový ráz podnebia je mierne premenlivý.

Priemerná ročná teplota je 9,2 °C, stredná denná amplitúda 9,4 °C. Zima s celodennými mrazmi trvá priemerne od 11. decembra do 20. februára, na krátky čas býva prerušená teplým juhozápadným prúdením. Dní s teplotami nad 30 °C je za rok 14,3, nad 25 °C je ich 62,4 a to hlavne v júli a auguste. Teplotu do 0 °C má 103 dní v roku, najmä od decembra do marca. Dní pod 0 °C je 29,2. Teplota pod −10 °C vychádza v priemere na 1,3 dňa. Najchladnejší mesiac je január.

Zrážky sú rozložené rovnomerne počas celého roku, priemerne je to 608 mm. Najmenej ich je za február, najviac za jún a júl. Výdatnejšie zrážky iba v lete pri miestnych búrkach. V októbri sa prejavuje vplyv južných a juhozápadných frontálnych porúch so zvýšeným množstvom zrážok.

Oblačno je hlavne v zimnom období, ročný priemer slnečného svitu je 2 147 hodín. Celoročne prevláda bezvetrie, silný vietor pripadá na 10 % dní.

Hmla sa vyskytuje najmä v mesiaci január, najmenej v mesiaci apríl. Od apríla do septembra je hmlisto len zriedkavo a krátko. Ide prevažne o ranné radiačné hmly, ktoré sa do dvoch hodín od východu slnka rozplývajú. V zime sa rozpúšťajú medzi desiatou a dvanástou hodinou a tvorí sa z nich nízky Stratus. Pri anticyklonálnych situáciách sa hmla udrží celý deň.

Búrky prichádzajú najčastejšie zo západu, kde sa zastavujú na pohorí Karpaty po ktorom postupujú južne a potom prechádzajú mestom z juhozápadu na severovýchod k Považskému Inovcu. Na východe sa búrky vyskytujú na teplom fronte a vznikajú nad Považským Inovcom. Búrky vznikajú prevažne medzi pätnástou až osemnástou hodinou. Polovica z nich trvá viac ako hodinu, asi 6 % ich trvá cez štyri hodiny. Nočné búrky majú spravidla dlhšie trvanie. Najväčšia rýchlosť búrok je v zime, najmenšia v lete.

Priemerné počasie pre Piešťany
Mesiac	Jan	Feb	Mar	Apr	Máj	Jún	Júl	Aug	Sep	Okt	Nov	Dec	Rok
Najvyššia priemerná teplota °C (°F)	1 (34)	3 (37)	9 (48)	13 (55)	19 (66)	22 (72)	24 (75)	24 (75)	20 (68)	13 (55)	6 (43)	2 (36)	13 (55)
Priemerná denná teplota °C (°F)	−1 (30)	0 (32)	5 (41)	9 (48)	14 (57)	17 (63)	19 (66)	18 (64)	15 (59)	10 (50)	3 (37)	0 (32)	9 (48)
Najnižšia priemerná teplota °C (°F)	−3 (27)	−2 (28)	1 (34)	4 (39)	9 (48)	11 (52)	13 (55)	13 (55)	10 (50)	5 (41)	1 (34)	−2 (28)	5 (41)
Zdroj: Weatherbase[5] 2009-05-09

Dejiny

Staroveké a stredoveké dejiny

Stopy osídlenia okolia Piešťan pochádzajú už zo štvrtohorného pleistocénu. Kamenné nástroje človeka neandertálskeho typu boli objavené v neďalekej obci Banka a v jaskyni Čertova pec. V ostatnej ľadovej dobe sa ku nezamŕzajúcim prameňom sťahoval človek – lovec mamutov. Svedčia o tom nálezy z Banky a Moravian nad Váhom. Pramene vyhľadávali obyvatelia z neskorej i mladšej kamennej doby, no najmä z bronzovej doby. V okolí sú stopy po ľude maďarovskej kultúry, vystriedanej ľudom karpatskej mohylovej a čakanskej kultúry. V mladej železnej (laténskej) dobe, asi v štvrtom storočí pred Kr., prichádzali Kelti. V 1. až 4. storočí osídlenie germánskymi Kvádmi. Po nich boli nájdené významné a bohaté germánske hroby v blízkych Strážach, dnes Krakovany-Stráže. V 5. – 6. storočí prichádzali do oblasti prvé slovanské kmene.

Časy Veľkej Moravy z 9. storočia pripomína veľmožský dvorec Kostolec na skalnom ostrohu nad Váhom nad obcou Ducové. Prvá písomná zmienka o Piešťanoch pochádza z roku 1113. Nachádza sa v druhej zoborskej listine, vydanej uhorským kráľom Kolomanom I. Piešťany (Pescan) sa tu spomínajú ako obec susediaca s Trebaticami. V rokoch 1299, 1301 – 1321 súčasť panstva Matúša Čáka Trenčianskeho. Po jeho smrti sa časti jeho majetkov zmocnil kráľ Karol Róbert z Anjou.

Piešťany boli aj kráľovským majetkom a súčasťou hradného panstva Tematín. V roku 1348 daroval kráľ Ľudovít I. hrad a panstvo Tematín magistrovi Mikulášovi Kontovi. Kontovci si udržali panstvo do roku 1521, kedy rod vymrel bez potomkov. Po vymretí tohto rodu ich od kráľa Ľudovíta II. získal Alexej Thurzo.

Novoveké dejiny

Dejiny mesta sú úzko späté s rozvojom kúpeľníctva v 16. storočí. Prvý podrobný opis prameňov pochádza od prefekta Šarišského hradu a kráľovského radcu Juraja Wernhera z roku 1545 v knihe Správa o podivuhodných vodách Uhorska (De admirandis Hungariae aquis hypomnemation). Neskoršie opisy sú od lekára rakúskych cisárov Johanna Crata de Crafheima (1571), osobného lekára pápeža Sixta V. Andreu Bacciusa Elpidianusa (1588), či od nemeckého cestovateľa Martina Zeillera (1632). Najslávnejší opis kúpeľov pochádza od Adama Trajana Benešovského v básni Saluberrimae Pistinienses Thermae (Uzdravujúce piešťanské kúpele) z roku 1642. V tom istom roku Piešťany dostali mestské výsady a jarmočné právo a vyvíjali sa ako zemepanské mestečko.

Od roku 1521 patrili Piešťany prevažne Thurzovcom, no po smrti Alexeja Thurza napadli Očkaiovci testament, prisudzujúci vlastníctvo panstva rodine Sékelyovcov, spory o vlastníctvo obce trvali v období rokov 1551 – 1591.^[6] Od Sékelyovcov prešlo vlastníctvo na vnučku Alexeja Thurza Annu Salmovú.^[6] Nakoniec v roku 1602 sa dohodli grófovia Salma a Stanislav III. Turzo o odpredaní panstva s Piešťanmi Thurzovcom.^[6] V tomto čase bolo ešte hlavnou obživou obce poľnohospodárstvo. V priebehu turecko-uhorských vojen boli Piešťany trikrát vyplienené Turkami, v rokoch 1530, 1599 a 1663.^[6]

Okolo prameňov vznikla kúpeľná osada Teplice, o ktorej prvá písomná zmienka pochádza z roku 1599. V jej centre stál ubytovací hostinec a panský dom pre šľachtu. Osada sa časom spojila s obcou Piešťany (niekedy aj Veľké Piešťany) a dnes tvorí historické centrum. Thurzovci vlastnili Piešťany opäť od roku 1602 do roku 1637.^[6] V roku 1610 sa takmer všetci obyvatelia Piešťan hlásili k Evanjelickej cirkvi.^[7] Adam Thurzo nechal vybudovať prvý ubytovací hostinec pre vznešených kúpeľných hostí. Ferdinand I. po Thurzovej smrti odpredal Piešťany Imrichovi Berčénimu.^[6] Od neho panstvo odkúpil v roku 1656 Adam Forgáč a Forgáčovcom zostalo panstvo až do konca Rákociho povstania.^[6] Po neúspechu povstania cisár odobral majetky Šimonovi Forgáčovi a do roku 1720 obec krátko patrila Jánovi Václavovi z Mitrovíc.^[6] Roku 1720 daroval panovník Karol VI. panstvo Hlohovec (a s ním i Piešťany) Jánovi Leopoldovi Erdődymu. Erdődyovcom patrilo mestečko Piešťany až do roku 1848 (zrušenie nevoľníctva) a kúpele až do roku 1940 (zoštátnenie).

Prvý lekársky opis Schediasma de Thermis Postheinsibus je od hlavného fyzikusa slobodného kráľovského mesta Prešporka Jána Justusa Torkoša (1745). V roku 1772 sa v Piešťanoch objavil významný balneológ, profesor Heinrich J. von Cranz. Až po jeho návšteve postavili prvú stálu budovu kúpeľov, dovtedy sa používali iba jamy vykopané v zemi, ktorých využívanie komplikoval meniaci sa tok Váhu. Piešťany v novoveku často ničili veľké povodne na Váhu, zničujúce boli najmä tie v rokoch 1683, 1744 a 1813.^[6]

Začiatkom 19. storočia (okolo roku 1820 – 1822) dal Jozef Erdődy vybudovať v klasicistickom štýle prvé murované kúpeľné budovy, ktoré boli dobudovávané a prestavované v priebehu celého 19. storočia (od roku 1923 známe pod názvom Napoleonské kúpele). V roku 1802 navštívil Piešťany Beethoven. Začiatkom 19. storočia sa liečba uberala pokrokovou, lekársky podloženou metódou pod vedením doktora F. E. Scherera, nájomcu kúpeľov, zakladateľa Vojenského kúpeľného ústavu (1863) a autora monografie o kúpeľoch. Od roku 1837 je zdokumentovaná prítomnosť piešťanského prepravného špecifika – ručne ťahaných vozíkov, tzv. infanteristov.^[8]

Zdroj:https://sk.wikipedia.org/wiki/Piešťany
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

---