Slovenský raj
pohorie
Prielom Hornádu
Štát	Slovensko
Regióny	Prešovský, Košický
Okresy	Poprad, Spišská Nová Ves
Nadradená jednotka	Spišsko-gemerský kras
Susedné jednotky	Vikartovská priekopa Hornádske podolie Havranie vrchy Stolica Muránska planina Heľpianske podolie Kráľovohoľské Tatry
Súradnice	48°55′14″S 20°27′12″V / 48,920424°S 20,453427°V / 48.920424; 20.453427
Najvyšší bod	Borovniak
- výška	1 272 m n. m.
Najnižší bod	rieka Hornád
- výška	466 m n. m.
Rozloha	210 km² (21 000 ha)
Geologické zloženie	tatrikum, fatrikum
Poloha pohoria na Slovensku
Wikimedia Commons: Slovenský raj
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Slovenský raj je horské pásmo na východnom Slovensku v oblasti Spiša a horného Gemera. Je považovaný za jednu z najkrajších prírodných oblastí Slovenska. Z geomorfologického hľadiska patrí do Spišsko-gemerského krasu a leží v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Oblasti horského pásma Slovenského raja chráni Národný park Slovenský raj, ktorý je jedným z deviatich národných parkov na Slovensku.

Polohopis

Podcelok Spišsko-gemerského krasu zaberá jeho severovýchodnú časť a susedí na severe s Vikartovskou priekopou, na východe s Hornádskym podolím (podcelky Hornádskej kotliny), na juhu nadväzujú Volovské vrchy podcelkom Havranie vrchy. Juhozápadným smerom ležia Stolické vrchy a ich podcelok Stolica a úzkym pásom pokračuje Muránska planina ako druhá polovica Spišsko-gemerského krasu. Západným smerom leží Heľpianske podolie (podcelok Horehronského podolia) a Kráľovohoľské Tatry, zaberajúce východnú časť Nízkych Tatier.^[1]

Charakteristika

Je charakteristický členitým terénom – roklinami, potokmi s vodopádmi a krasovými formami, ktoré sú pre turistov sprístupnené formou chodníkov, v náročnejších častiach aj technickými pomôckami.

Slovenský raj má rozlohu asi 210 km² na území okresov Spišská Nová Ves Poprad a Rožňava. Pretekajú ním rieky Hornád a Hnilec. Lesy pokrývajú až 90% územia parku, ide najmä o jedľovo-bukové lesy, dealpínske lesy ale aj zmiešané lesy. Najvyšší vrch je Borovniak (1 272 m n. m.), najnižším miestom je koryto Hornádu (466 m n. m.).

Geológia a geomorfológia

Slovenský raj je geomorfologicky súčasťou Spišsko-gemerského krasu a geologicky je súčasťou gemerského pásma (gemerikum). Časť Slovenského raja buduje severogemerické synklinórium, z juhu a juhovýchodu ho ohraničuje Muránsky zlom. Okraj synklinória budujú verfénske vrstvy (spodný trias), vrstvy pestrých bridlíc a asi 150 až 300 m hrubé súvrstvia guttensteinských a wettersteinských vápencov a dolomitov. Tieto karbonáty budujú planiny Glacu a Geráv a ďalších. Miestami sú zachované soľné brekcie a paleogénne bazálne zlepence.^[2] Pomenovanie Slovenský raj sa začalo používať v roku 1921.

Reliéf

1. Krasové planiny – Glac, Geravy, Lipovec, Skala, Pelc
2. Prechodný typ – vápencové komplexy zvrásnené do štruktúr, dolomity, verfénske vrstvy, aniské bridlice
3. Normálny typ – verfénske vrstvy, kryštalinikum, menšia členitosť

Pôdy

1. na vápencoch a dolomitoch – rendziny
2. sprašové hliny – hnedé lesné pôdy niekde illimerizované
3. na pestrých verfénskych vrstvách – hnedé lesné pôdy
4. alúviá – štvrtohorné nánosy pri vodných tokoch rôzneho zloženia

Klíma

Územie patrí medzi mierne teplé a mierne vlhké. Členitosť terénu spôsobuje prítomnosť inverzií. Priemerné ročné teploty sú 4 – 6 °C. Najviac zrážok je v júni, najmenej vo februári. Najteplejší mesiac je júl (16 – 17 ˚C), najchladnejší január (-5 až -6 ˚C).

Najkrajšie obdobie s najstálejším počasím je koncom leta a začiatkom jesene.

Vrcholy Slovenského raja

#	Vrchol	Výška (m)	Súradnice	Prístup
1.	Borovniak	1272	48°51′35″S 20°15′51″V / 48,85972°S 20,26417°V / 48.85972; 20.26417 (Borovniak)
2.	Ondrejisko	1271	48°51′24″S 20°15′55″V / 48,85667°S 20,26528°V / 48.85667; 20.26528 (Ondrejisko)	neoznačený
3.	Javorina	1186	48°53′28″S 20°15′59″V / 48,89111°S 20,26639°V / 48.89111; 20.26639 (Javorina)	neoznačený
4.	Honzovské	1172	48°51′30″S 20°17′37″V / 48,85833°S 20,29361°V / 48.85833; 20.29361 (Honzovské)	neoznačený
5.	Gregová	1168	48°51′55″S 20°12′12″V / 48,86528°S 20,20333°V / 48.86528; 20.20333 (Gregová)	neoznačený
6.	Remiaška	1168	48°53′03″S 20°19′54″V / 48,88417°S 20,33167°V / 48.88417; 20.33167 (Remiaška)	neoznačený
7.	Havrania skala	1156	48°53′25″S 20°20′40″V / 48,89028°S 20,34444°V / 48.89028; 20.34444 (Havrania skala)
8.	Duča	1142	48°52′04″S 20°19′02″V / 48,86778°S 20,31722°V / 48.86778; 20.31722 (Duča)	neoznačený
9.	Vahan	1139	48°54′18″S 20°18′54″V / 48,90500°S 20,31500°V / 48.90500; 20.31500 (Vahan)	neoznačený
10.	Cigánka	1137	48°53′57″S 20°20′47″V / 48,89917°S 20,34639°V / 48.89917; 20.34639 (Cigánka)	neoznačený
11.	Kopanec	1132	48°54′09″S 20°17′24″V / 48,90250°S 20,29000°V / 48.90250; 20.29000 (Kopanec)	neoznačený
12.	Kopa	1128	48°52′43″S 20°16′12″V / 48,87861°S 20,27000°V / 48.87861; 20.27000 (Kopa)	neoznačený
13.	Suchý vrch	1122	48°53′24″S 20°23′34″V / 48,89000°S 20,39278°V / 48.89000; 20.39278 (Suchý vrch)	neoznačený
14.	Gačovská skala	1113	48°52′31″S 20°22′45″V / 48,87528°S 20,37917°V / 48.87528; 20.37917 (Gačovská skala)	neoznačený
15.	Lipovec	1112	48°54′10″S 20°20′13″V / 48,90278°S 20,33694°V / 48.90278; 20.33694 (Lipovec)	neoznačený
16.	Doštianky	1110	48°52′54″S 20°17′33″V / 48,88167°S 20,29250°V / 48.88167; 20.29250 (Doštianky)	neoznačený
17.	Červená skala	1109	48°53′44″S 20°24′50″V / 48,89556°S 20,41389°V / 48.89556; 20.41389 (Červená skala)	neoznačený
18.	Holý kameň	1107	48°53′48″S 20°25′49″V / 48,89667°S 20,43028°V / 48.89667; 20.43028 (Holý kameň)	neoznačený
19.	Marčeková	1101	48°52′35″S 20°20′46″V / 48,87639°S 20,34611°V / 48.87639; 20.34611 (Marčeková)	neoznačený
20.	Popová	1099	48°53′53″S 20°14′25″V / 48,89806°S 20,24028°V / 48.89806; 20.24028 (Popová)	neoznačený
21.	Zbojnícka	1 091	48°57′16″S 20°16′03″V / 48,95444°S 20,26750°V / 48.95444; 20.26750 (Zbojnícka)	neznačený
22.	Štrbáková	1078	48°53′44″S 20°19′31″V / 48,89556°S 20,32528°V / 48.89556; 20.32528 (Štrbáková)	neoznačený
23.	Rakytovec	1068	48°52′02″S 20°14′14″V / 48,86722°S 20,23722°V / 48.86722; 20.23722 (Rakytovec)	neoznačený
24.	Bykárka	1058	48°54′48″S 20°24′02″V / 48,91333°S 20,40056°V / 48.91333; 20.40056 (Bykárka)	neoznačený
25.	Koč	1057	48°54′56″S 20°19′39″V / 48,91556°S 20,32750°V / 48.91556; 20.32750 (Koč)	neoznačený
26.	Tri kopce	1056	48°56′10″S 20°18′10″V / 48,93611°S 20,30278°V / 48.93611; 20.30278 (Tri kopce)	neoznačený
27.	Vysoká	1036	48°56′52″S 20°18′01″V / 48,94778°S 20,30028°V / 48.94778; 20.30028 (Vysoká)	neoznačený
28.	Skala	1035	48°51′59″S 20°21′36″V / 48,86639°S 20,36000°V / 48.86639; 20.36000 (Skala)	neoznačený
29.	Prostredný vŕšok	1020	48°53′08″S 20°13′17″V / 48,88556°S 20,22139°V / 48.88556; 20.22139 (Prostredný vŕšok)	neoznačený
30.	Barbolica	1013	48°55′08″S 20°15′16″V / 48,91889°S 20,25444°V / 48.91889; 20.25444 (Barbolica)	neoznačený

Kaňony, tiesňavy, rokliny, doliny

• Biela dolina-Piecky
• Čierna dolina
• Kláštorská roklina
• Kyseľ
• Malý Sokol (neprístupný verejnosti)
• Prielom Hornádu (najdlhšia)
• Sokolia dolina (najpríkrejšia)
• Stratenský kaňon
• Suchá Belá (najnavštevovanejšia)
• Veľký Sokol
• Tiesňavy
• Zadná diera (neprístupná verejnosti)
• Zejmarská roklina
• Zelená dolina (neprístupná verejnosti)

Vodopády Slovenského raja

V roklinách a tiesňavách Slovenského raja je množstvo vodopádov, od malých až po vysoké niekoľko desiatok metrov. Medzi najznámejšie a najkrajšie patria:

• Závojový vodopád (Sokolia dolina): 75 m
• Obrovský vodopád (Kyseľ): 60 m
• Karolinyho vodopád (Kyseľ): 25 m
• Kaplnkový vodopád (Kyseľ): 15 m
• Okienkový vodopád (Suchá Belá): 15 m
• Misové vodopády (Suchá Belá): 29 m
• Veľký vodopád (Piecky): 12 m
• Bočný vodopád (Suchá Belá): 12 m
• Terasový vodopád (Piecky): 10 m
Zdroj:https://sk.wikipedia.org/wiki/Slovenský_raj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

---